Tma sa skoro skláňa k oknu,
oči večer zatvára.
Hľadím na dvoch, čo von moknú,
dážď im padá z konára.
Pozriem potom na detičky,
vďaka nim som domka,
kde sú časy, keď sme mokli
s mojim mužom vonka?
To je život, roky
plynú,
mladosť sa už nevráti,
ale ako život spravíme si,
taký je v nás bohatý...