Cintorínska lavička,
na nej sedí babička...
Slzy z líca utiera,
spomína si na včera,
keď
so svojim deduškom
behávali za vŕškom,
smiali sa a šantili,
mladosti si užili.
Len spomienky zostali,
roky vrásky
pridali.
Babka sedí, sviečka bliká,
občas smutne ktosi vzlyká....
"Ach otecko premílý,
my sme ťa tak
ľúbili."
Prišla dcéra s rodinou,
pokloniť sa k hrobu.
Raz skončíme všetci tu,
keď nie kvôli chorobe,,
iste
na starobu...