Bula žima, vieter duhal,
rozboleli me dva uha,
vraj, že to je od prievanu.
Kedz boľesci neustanu,
mušice isc k dochtorovi.
Bul tam. Taki inši, novi
a tak na mne z blizka kuka,
opatra me jeho ruka.
Nato mi tak mudro
hvari:
"Ta tu treba daco spravic.
Kuknice še, mladi pane,
žrežem uho. Co še stane?"
Ta to bi som naňho
nečul!"
spomňem ľem tak medzi reču.
A on znovu pita me še:
"A kedz i to druhe zrežem?"
"Pan dochtor,
ta neuvidzim,
ani jak to slunko švici!"
A to jakto, mladi pane?"
hvari dochtor vihukane.
"Ta bo potim, jak som
hvarel,
spadli bi mi okuľare!"