Hlop ľem ľeži, kuka na mňe,
vobec ňema dzeku.
Spitam še ho, co mu zaš je,
ziscim dôvod reku.
"Co ľem ľežiš? Nepomožeš?
Co to stari stvaraš?"
Kukne na mňe jednim okom:
"To jarna unava."
"Že unava?" zbrechnem naňho.
"Ty ši taki cvok!
Tebe asi potim terva
jar po cali rok!"