Včera rano do dzedzini
išla Anča po hľeba.
Hvarim jej: "Ta dze zaš idzeš?
Teľo taškoch
netreba!"
Ale ona nesluhala,
vibrala i vožik,
a kedz budze rezac treba,
že bere i nožik.
Čemu teľo veľa
hľeba
chcela Anča brac?
Dumala si, glupa jedna,
že chcu zlacňovac.
No kedz prišla potim na to,
že ne v korunoch,
ale cifra na letakoch
bula v euroch,
haňbila še v tim obhodze
jak pošľedni pes.
"Som ci hvarel! Ši nečula!
A
teraz už čuješ?"