Vždy, keď čakáš na zázraky,
ale žiadny nechodí,
vtedy sa chce v tvojom
srdci
malý darček narodiť.
Blíži sa čas Vianoc bielych,
atmosféra začína.
Prežíva ju každý inak
aj v
ostatných krajinách.
Malé dieťa v ľuďoch rastie,
v každom nehu rozpáli.
Daj, Ježiško, nech sú šťastní
všetci, čo
tu ostali.
Vianoce máš blízko seba,
dotkni sa ich dlaňami
a nauč sa lásky nebáť.
Veď je celá pred nami.
V tomto
čase sme si bližší,
hľaďme krajšie na seba.
Všímajme si vôkol všetkých.
Viac nám k tomu netreba.
Každý večer pri okienku malá Zuzka sedáva,
čo si prosí na Vianoce do nebíčka
rozpráva.
„Ach, Ježiško, daj mi, prosím, nech ma ľúbia rodičia,
k tomu dáky pekný darček, čo bratovi požičiam.
Celý
rok som poslúchala, mám jednotky v škole, vieš?
Splň mi prosbu, nech sme zdraví a aj šťastní k tomu tiež."
Padá sniežik,
noc je tichá, tajná chvíľa nadišla,
žiari stromček, horí sviečka,....Ježiško ju vyslyšal.
Ahoj,
milý Ježiško.
Kľačím tu dnes skromne.
Chcem ti čosi povedať,
nebude to o mne.
Mohol som mať kamaráta,
spoločne
sme ožili.
Ale prišli "múdri" ľudia
a to dieťa zabili.
Rozhodli sa pre trest Boží,
plod vytrhli z bruška.
Trápi ma to, plačem na tým,
šepkám ti do uška...
Pozdravuj ho v nebíčku,
veď sme dáki chlapi.
Že mohol mať
mamičku,
čo sa teraz trápi.
Deťúrence, čo ste v nebi,
myslím na vás, s láskou.
Stretneme sa snáď niekedy?
Dumem
nad otázkou.
V čas Vianočný nezabúdaj,
na tých, čo sú v nebi.
Keby tu tak s nami boli,
ach, Ježiško,
keby....
Už sa blíži, už sa blíži
narodenie Ježiška.
Už sa teším, keď pod stromkom
svoje
deti postískam.
Keď im očká zažiaria
z tej vianočnej nádhery,
že Ježiško dary poslal,
každý večer uverí.
Je
to kúzlo každých Vianoc,
srdce šťastím poskočí.
Láska hreje moju dušu,
slza vchádza do očí.
Kiežby každý na tej
zemi
nebol v tú noc sám.
Ale sú tu veru takí...
...verte, pravdu mám...
Stojí sám. Hoc zima
vládne,
odoláva vetru.
Sniežik bielym ľahkým perím
prikrýva mu vetvu.
Zastavili pri ňom sánky,
dedko berie
pílku.
Zabolí ho pri nožičke,
srdce tlčie chvíľku.
Leží slabý na sánkach,
slza z vetvy steká.
Bol by zločin,
keby takto
zabili človeka!!!
A či stromček nežije?
Nemá dušu v kmeni?
Prečo sa to myslenie
ľudí nepremení?
Teraz zdobí veľkú izbu,
deti vôkol šantia.
Hviezdy kladú na vetvičky
všetci - sestry, bratia.
Ale on už nežije,
len z hora sa díva.
Taký osud stromčeka
na Vianoce býva.
Zaspievam ti do uška,
pohladim ti
rúčky.
Vezmem si ťa do náručia,
obujem papučky.
Dieťatko tak nevinné
prišlo si ma spasiť.
Ty bojuješ
srdiečkom,
kým iný meč tasí.
Lež ty vyhráš!Zachrániš svet!
Verím v tvoju silu.
Tak ma nechaj kolísať ťa
v tú
vianočnú chvíľu
Ráno, keď sa rozvidnelo,
deti vbehli do izby.
Očká sa im rozžiarili,
slzičky z nich
vymizli.
Smiali sa a štebotali,
balíčky si delili,
Mikuláško, že k nám prišiel,
prenádherne verili.
Hľadiac na
ne, na tú radosť,
srdiečko mi stislo.
Z oka slza vyletela,
Milujem ich. Isto!
Deťúrence, to je radosť.
Vďaka že ich
máme.
Zlatíčka dal Pán Boh ľuďom,
otcovi i mame.
Pripájam sa i ja k vinšu,
by sa lepšie žilo.
Zaželám vám trochu inšiu,
čo znie pekne milo.
Nech sa veľa milujete,
nech vás hreje láska.
Nech v rodinnom krbe
teplom
Božia milosť praská.
Nech máte len štastlivé dni,
tie zlé nech vás obídu.
To vám prajem na Nový rok
a
pripájam koledu.