Zmráka sa – Ivan Krasko

Zmráka sa – Ivan Krasko

Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli.

Od hory, od lesa tak plače, kvíli...!
Výčitky neznámych duše sa chytia.
... Vyplniť nádeje nebolo sily
‒ zapadli, zapadli vo zhone žitia...

Oblaky nízko sú, tak letia, letia...!
Žaluje zúfalé žaloby márne
ktos’ príliš úbohý z šíreho sveta,
že veril, že čakal, že starne, starne...

Zmráka sa, stmieva sa.
Zhora i zdola havrany veslujú do noci spešne...
ktos’ príliš úbohý o pomoc volá,
do tvári hádže nám spomienky hriešne...

Zmráka sa, pôjdeme... Noc je už spola.

Téma básne: autor si uvedomuje si svoju starobu, hodnotí svoj život, vyčíta si, že svoje ciele nenaplnil. V zhone života zabudol na svoje predsavzatia, ktoré si dal v mladosti. V starobe už na ich naplnenie nemá dostatok síl.