Básničky sú pre deti mostom medzi hrou, rečou a poznávaním sveta. Pomáhajú rozvíjať slovnú zásobu, rytmus reči, pamäť aj fantáziu. Nasledujúci výber ponúka pestré riekanky a básničky, ktoré deti sprevádzajú počas dňa, roka, sviatkov aj pri objavovaní prírody, tvarov a medziľudských vzťahov. Sú vhodné na ranné kruhy, tematické dni aj spoločné chvíle doma s rodičmi.
Ráno kráčam do škôlky,
cez deň sa hrám, kreslím.
Na poludnie obedujem,
aj si chvíľu pospím.
Popoludní
kráčam domov,
s rodičmi sa rozprávam,
večer spolu s mojím mackom
rozprávočku počúvam.
Od rána až do večera
to bol
krásny deň.
Už sa teším do postieľky
na spánok a nočný sen.
Dobré ráno,
lastovička,
dobré ráno, vrabček malý.
Kto má usmievavé líčka,
s tým by sme sa všetci hrali.
Dobré ráno,
kamaráti,
dobré ráno mne.
Päť dní v týždni pracujeme,
byt za škôlku
vymeníme.
Od pondelka do piatku
ide všetko bez zmätku.
V sobotu a v nedeľu
zas sme doma pospolu.
Poznám ja mamku, čo má štyri deti,
každé jej nosieva vždy čerstvé
kvety.
Jar dáva snežienky a sedmokrásky,
od leta dostáva vždy klásky.
Kvietok od jesene zakaždým zmokne,
zima zas maľuje kvety
na okne.
A tak má mamka, čo má štyri deti,
má všade pekné a vždy čerstvé kvety.
Vôbec nie je náhoda,
keď ochorie príroda.
Hoci malý dobre viem,
čím prírode
pomôžem.
Vôbec nie je náhoda,
keď je zdravá príroda.
Čistý vzduch a čistá voda
na výlety všetkých volá.
Fúkaj, fúkaj, vetríčku,
zhoď mi jednu hruštičku.
Zhoď mi jednu, lebo dve
budú
sladké obidve.
Fúkaj, fúkaj, vetríčku,
zaspievam ti pieseň,
že už lístie opadáva,
lebo prišla jeseň.
Fúkaj, fúkaj,
vetríčku,
ovievaj mi líčka,
budú pekné červené,
keď príde mamička.
Spadla hruška zelená,
rozbila si kolená.
Teraz plače na zemi,
dobré lieky dajte
mi.
Ty si hruška nezbedník,
nepomôže ti už nik.
Veď si dobre vedela,
že si ešte nezrelá.
Už k nám prišla zima,
zima, zimička,
celý svet je ako
veľká
chladnička.
Je v nej biely sniežik,
je v nej pravý ľad.
Keď k nám príde zima,
každý z nás je rád.
Keď sa biely
sniežik
sypať začína,
celý svet je ako
veľká zmrzlina.
Slnko si ju líže
zo stromov a striech.
To je ale krása,
keď
sa sype sneh.
Padá sniežik bielučký
na polia i na lúčky,
na záhrady, na
lesy,
vtáčik malý kdeže si
Tu na dvore bývam,
pod strechou sa skrývam,
zima mi je chuchuchu,
vám teplúčko v
kožuchu.
Neboj sa ty vtáčatko,
každé dobré dieťatko
postará sa o teba,
dá ti zrna aj chleba.
Jedna vločka, druhá vločka,
teta zima žmúri očká.
Sánky si hneď osedláme
a
letíme k starej mame.
Na dvore nás sniežik zláka,
postavíme snehuliaka.
Starká ešte mrkvu dá
a snehuliak noštek
má.
Poďme domov, už sa zmráka,
lyžovačka zajtra čaká.
Bude
zima, bude mráz,
kam sa vtáčku, kam schováš
Schovám sa do javora,
tam je moja komora.
Bude zima, bude mráz,
kam sa vtáčku,
kam schováš
Schovám sa do chvojiny,
tam sú moje periny.
Kopa snehu chlapcov
láka,
postavili snehuliaka.
Miesto očí uhlíky,
na kabáte gombíky.
Bielučký je ako z múky,
do okien sa díva z
lúky.
Mikuláš sa z okna
díva,
mikulášskou hlavou kýva.
Zima je tam, vonku, zdá sa,
studená noc bude zasa.
Obliekol si na nožičky
mikulášske
ponožtičky.
Obliekol si na ručičky
mikulášske rukavičky.
Potom zobral z poličky
mikulášske čižmičky.
Hoc je vonku zima,
mráz,
Mikuláš vždy príde včas.
Pred oknom – za oknom stojí
Mikuláš,
povedz nám deduško, čo v tom koši máš.
Pre dobrú Aničku medovú paničku,
a pre zlého Jožka korbáč a paličku.
Vianoce sú, keď sme spolu,
keď rodina sadá k stolu.
Mamka, ocko, detičky,
dedkovia a
babičky.
Vianoce sú od Ježiška,
dal nám lásku do balíčka.
Bolo jej dosť, dostal každý,
rozdelil ju raz a
navždy.
Kde sú očká, tam je zrak,
po prštekoch skáče
hmat.
Do uška si sadol sluch,
do nošteka vošiel čuch.
A v ústočkách na jazýčku
chuť si skáče po krajíčku.
Adam v škole nesedel,
abecedu nevedel.
Prišli k nemu líšky,
čítali mu
z knižky.
Adam sa im čuduje,
potom líškam sľubuje.
Tam na kraji hôrky
chodí do ich škôlky.
Semafor má farby tri,
sleduj, ktorá zasvieti.
Keď zabliká červená,
červená stáť
znamená.
Oranžová farba hlása,
k jazde treba pripraviť sa.
Zelená dá povel krátky
odíď z mojej križovatky.
Trojuholník tak to býva,
tri strany pred nami skrýva.
Len tri strany a tri
rohy,
nemá ruky ani nohy.
Štvorec vravia všetci známi,
má vždy presne štyri
strany.
Jeden, dva, tri, k tomu štyri,
rovnaké sú moji milí.