Nepriznaná – Ľuboš Zeman

Nepriznaná – Ľuboš Zeman

Priveľa rozumu je v tejto láske.
Mala si povedať: „Buď iba môj!"
Niekedy nestačí' vravieť po hláske,
v objatí začína ten pravý boj.

Dni, roky, mesiace. Zmúdrie v nich mladosť.
Rozum a srdce – to každý z nás má,
len neviem, ktorému urobiť zadosť,
zostaneš naveky nepriznaná.

Za úsmev na tvári s cestičkou slzy
dávam ti mlčanie. Som predsa muž.
Nikdy však nebudem pre teba cudzí,
spomienky nezotrieš tak ako rúž.

Buď šťastná, nepriznaná,
a nikdy nebuď sama.
Z diaľky sa budem dívať,
ako sa máš a či si živá.

Buď šťastná, nepriznaná,
vek slúži omšu za nás.
Maj, čo si tajne želáš,
viem, že to bude veľa.

Priveľa rozumu je v tejto láske.
Mala si povedať: „Buď iba môj!"
Niekedy nestačí' vravieť po hláske,
v objatí začinna ten pravý boj.

Dni, roky, mesiace. Zmúdrie v nich mladosť.
Rozum a srdce – to každý z nás má,
len neviem, ktorému urobiť zadosť,
zostaneš naveky nepriznaná.