Ja
neporazený kráčam,
hoc prúty
zväzujú mi ruky,
neporazený stojím,
hoc
triaška
podlamuje nohy,
neporazený žijem,
hoc dieru
v boku mám.
I tak sa nevzdávam,
stále vpred kráčam,
Ja, Pán
svojich lodí,
Ja sám.
Sliny
od brady až na košeľu
Škriatok s korunou na hlave
pomazal mi
hlavu.
Hladný no veselý,
vodou a olejom
... pomaly mučený,
od úsmevu k plaču
rodičmi vedený.
Vôňa
stratených snov
našla sa
tam,
kde
upálili
žeravým jazykom
krídla
malým anjelom,
čo smiali
sa,
od zlosti
nad zasnúbeným
svetom.
Dnes
pije sa na Baziliku svätého Marka
a
na
čajky v prístave
a
slnko za hradbami.
Dnes pijem tuho
ako dáky pijan
to bude asi ňou
čo v kanále si pláva.
Bez
kapitána,
bez pasažierov
a s polámaným veslom
s troma dierkami na boku,
kde voda preteká,
keď vlna za vlnou nachýli
bezmocnú
gondolu.
Potápajúc sa pláva preč.
Stál som na moste,
uprostred dňa,
keď opustila prístav.
V jednej ruke
fľaška,
druhou pridŕžal som most,
aby z toľkej straty nespadol
pod ťarchou žiaľu.
Lial som z fľašky
do úst
a z úst do
vody
slanej.
Nech opijem celý svet
a ryby nech ľahnú na dno
a
nech gondole je ľahko.
Nech zvony kvília bláznivo
v
deň,
keď držím most
aby spitý nespadol,
keď v Markovej katedrále vyzváňa,
gondole na dlhú
a
prázdnu noc,
kdesi v
diaľke,
na dne,
opitého oceána.
Z knihy: Mechanika všednosti, Dátum vydania: 01.09.2018, Počet strán: 79, ISBN 978-80-8202-030-7