Noc
Noc
Tá tichá chvíľa, kde každý
o nej sníva, rozplynie sa
v skutku dažďa, malá iskra ticha
Počuť iba silný
vietor,
kvapky i slasť dvíha,
poletuje, kríži nebo,
nevídaná sila.
Šum veľkého ďaleka,
odhalí žena tajomná
Ktorá zo dňa na deň
prechádza, po ceste
do tajomna.
Keď už slnko zapadá, a
zhasne malé svetlá sám,
prebehne po
tenkej tráve, krása ožiarená.
Listy padnú a upnú sa,
ktosi zdvihne, zahľadí na,
farby, ktoré predstavujú,
pevnú
vôľu kôre stromu.
Cinkot lesných biliniek,
počuť ani nevidieť!
Iba pekná tmavá žena
odhalí ten čarosvet.
Slnko spadlo, ticho všade,
zrazu ktosi beží vpred
Zastane a zdvihne hlavu,
a ožiari i nevinné.
Na jej tele, pohybom
padajú,
tie biele tvary, nočný kľud
Keď sa upne v prostred vlahy,
tie biele tvary letia hneď.
Sú to hviezdy, tancujú
si,
bežia, čo ich nevidieť.
Na každej tvári ľudu vidia,
ich oheň, kde lásky vzlet.
Každý, kto sa na ňu pozrie,
roní slzy krásnych sviec.
Veď len ona, naša jediná,
príroda, vie kto sníva vpred.
Sníva, sníva a zapadá,
prebudí a
stratí sa.
To je ona, to je to,
co všetko zvlada ticho, a to iba naša
čarovná noc!
Sníva, sníva a zapa