Za Tvoju nehu mamička,
za Tvoju veľkú lásku,
za starosť,
bozky na líčka,
za každú pribudnutú vrásku,
na Tvojej tvári, na dlaniach,
čo zrobené sú celé,
nech táto malá
básnička,
tlmočí vďaky tisíceré.
Tiki-taki, tiki-taki
vítame vás milé mamy.
Noc už
prešla, biely deň
nakukol nám do okien.
Bije druhá hodina,
Všetky kvety do rúk mamy,
skladám ako drahokamy.
Za jej lásku, plnú nehy,
za zelené detské brehy.
Za
jej štedrosť, starosť v hlave,
za dni šťastné, za dni hravé,
za rozprávky nad kolískou,
za to, že vždy stojí
blízko.
Mamička, prajem Ti všetko najlepšie ku Dňu matiek.
Rozmýšľal som celý deň,
čo ti mamka darujem.
Otvoril som pokladničku, chytil som sa za hlavičku,
korunky som všetky minul, na sladkosti na zmrzlinu,
v tom
ručičky moje vravia, že ti pekný darček spravia.
Šikovné sú, veď to vieš, dnes si darček pozrieť smieš.
Spravil som ho z lásky,
mama, veď to dobre vieš.
Moja mama rada ma má, lepšej mamy niet.
Už som poznal veľa mám,
najlepšiu však len ja mám.
Ja jej za to božtek dám, taký ako svet.
Pre mamičku moju
milú,
ktorú rada mám,
veľké srdce namaľujem,
k sviatku jej ho dám.
Na Deň matiek darujem jej
jednu malú
básničku,
mamička hneď bude mať
úsmev na líčku.
Milá mamička,
nech Ti tento deň prinesie
toľko šťastia a radosti,
koľko lásky ty sama rozdávaš svojim najbližším po celý čas!
Prajem Ti krásny Deň
matiek.
Každé ráno mamička pobozkáš ma na líčka.
Keď ma izbou roztočíš, smiech mi
skočí do očí.
Bozk ti vrátim na líčka, milá, drahá mamička.
Šetrím si korunky, už ich
mám päť,
kúpim dnes mamičke najkrajší kvet.
Pekný kvet červený, ako lienka,
ľúbim ťa, ľúbim, moja
mamulienka.
Mamička moja, bez zbytočných fráz a skratiek,
prajem Ti všetko najlepšie ku
Dňu matiek.
Ešte mám len štyri rôčky, robím iba malé krôčky,
ale to už
dobre viem, aký je dnes vzácny deň.
Táto malá kytička je pre teba mamička,
keď si ľahnem do postieľky, dám ti ešte božtek
veľký.
Každý deň mamička zlatá, vždy a vždycky znova,
žiada sa mi povedať ti tie
najkrajšie slová.
Jemné, nežné ako dúha a prekrásne ako kvietky,
ale márne hľadám slová, neschopné sú všetky.
Vyjadriť ,čo v
srdci chovám ako ťa ja rada mám.
Daj mi líčko, miesto slov ťa vrúcne pobozkám.
Tej najmilšej a
najzlatšej maminke k sviatku,
s prianím všetkého najlepšieho pre radosť a na pamiatku.
Do ruky
ti kvietok vkladám
moja milá mamička,
skloň sa ku mne, dám ti ešte
horúci bozk na líčka.
Dostal som do daru ozajstnú gitaru.
Teraz na nej zahrám všetkým dobrým mamám.
No len mojej budem hrať, ako ju mám
veľmi rád.
Mám rád kvety, ľúbim vtáčiky,
každú hračku maličkú,
lež najväčšmi zo
všetkého
ľúbim svoju mamičku.
Mamka moja zlatá, mamka, mamička,
tebe patrí táto prekrásna
kytička.
Nech ti povie každý lupienok aj kvet,
že si mamička, môj celučičký svet.
Prečo ste dnes milé stráne, fialkami rozvoňané?
Ty to nevieš? – odpovedia. Veď aj fialky to vedia.
A čo vedia?
Povieme ti.
Vedia, že chcú na jar deti, ktoré ľúbia svoje mamy,
vyznať im to fialkami.
Pre moju maminku posielam kvetinku,
a ešte k tomu na tvár sladučkú pusinku.
Mamička, mamička,
dám Ti pusu na líčka
k Tvojmu dnešnému sviatku
z lásky aj kvietok na
pamiatku.
Mamka moja, mamka zlatá, kto tú tvoju prácu zráta?
Varíš nám, perieš nám,
srdiečko ti za to dám.
Poviem ti veršík, mamička milá, čo som sa dávno
naučila.
Ľúbim ťa ako cukrík sladký, my najlepšie sme kamarátky.
Moja milá
mamička,
pobozkám ťa na líčka,
veď som ešte maličká,
ale keď raz vyrastiem
vo všetkom ti pomôžem.
Ľúbim kvety, ľúbim vtáčky, každú hračku maličkú.
Ale najviac zo všetkého ľúbim svoju
mamičku.
Všetci na mňa povedali, že som ešte chlapec malý.
Malý tam – malý sem ja si ľahko
pomôžem.
Podložím si stoličku a pobozkám mamičku.
Všetko spravím pre mamičku, lebo ju mám rád,
postavím sa na stoličku,
poumývam riad.
Čože ti dať na pamiatku
mamka naša k tvojmu sviatku?
Nazbieral som lesné
kvety,
zostavil som pekné vety.
To, čo vety nepovedia,
lesné kvety dopovedia.
Sviatok má
dnes moja mama malý darček len jej dám,
zaspievam jej pieseň krátku, mama moja, rád ťa mám.
Rád ťa mám a ešte radšej, vždy
večer keď zaspávam,
tvoj hlas mama prenesie ma k tým najkrajším rozprávkam.
Pohladkáš ma
zaránky,
vieš, že mám rád lízanky.
Strapaté mi vlásky češeš
a hádať sa so mnou nechceš.
Pofúkaš mi každú
ranku,
pri futbale strážiš bránku.
Nehneváš sa, keď dám gól,
dobrý hráč by z teba bol.
Keď sa mi zas málo
darí,
odoženieš všetky chmáry.
Hovoríš mi moje zlatko
a koláče robíš sladko.
Vždy sa na mňa usmeješ,
mám ťa rád, to
dobre vieš.
Veď si predsa moja mama,
tak to pyšne vravíš sama.
Dnes je deň mamičiek
a ja
myslím na tú svoju,
chcela by som byť s ňou,
no mám veľkú smolu.
Chcela by som Ťa vidieť,
pohladiť tú nežnú tvár,
dať Ti
božtek na líčko,
to by bol krásny dar.
Kúpila by som Ti kvety,
tie po ktorých túžiš,
aby si mala radosť,
lebo Ty si to
zaslúžiš.
Ty si ma s láskou vychovala,
zato Ti veľmi ďakujem,
vždy si tu pre mňa bola,
aj ja pre Teba vždy budem.
Aj preto Ti
píšem báseň,
lebo Ťa veľmi ľúbim,
vždy budeš v mojom srdci,
to Ti hneď sľúbim.
Mamička moja milá,
chcem, aby si
vedela,
že aj keď nie som s Tebou,
vždy som na Teba myslela.
Dúfam, že sa Ti to páčilo,
zo srdca som to písala,
pre najlepšiu
mamičku,
aká kedy na svete bola.
Moja milá mamička,
vždy mi padne slzička,
keď
myšlienky ma napadnú,
že ty si tam a ja tu.
Som veľmi rada,
ako si ma vychovala,
koľko veľa lásky
si mi za tie roky dala.
Ako
si vždy pri mne bola,
boľačky mi pofúkala,
slzičky mi utierala,
vo všetkom mi pomáhala.
Koľko trpezlivosti si mala,
keď som
vystrájala,
nikdy si sa nehnevala,
keď som Ťa zlostila.
Často na Teba myslím
a veľmi si Ťa vážim,
zato aká si,
mamička,
aspoň táto básnička.
To, že Ťa ľúbim
už určite vieš,
a to, že neprestanem
to, Ti píšem tiež.
Každý rok k
Tvojmu sviatku
Ti píšem báseň krátku,
aby si vedela,
že som s láskou na Teba myslela.
Ďakujem za všetko!