Keď budem veľký,
pôjdem do „telky“
a zložím
pesničku
pre moju mamičku.
Za tú najvzácnejšiu snahu
objímem dnes mamku drahú.
S toľkou láskou
deťom skrátka
obetuje sa len matka.
Mamulienka, drahá mama,
ďakujem ti, že ťa mám,
že vo
svete zložitom
nezostávam nikdy sám,
že nepoznám žitia drámy,
... za to všetko : „Vďaka, mami!“
Hútal som dnes celý deň,
čo ti, mamka, darujem?
Pre najmilšiu z krásnych dám
prichystal som celkom
sám
raňajky až do postieľky
– zvládol som to – veď som veľký!
Spinkajže
mi sladko,
ty moje dieťatko.
Haju-haju-hajušky,
narovnám ti podušky.
Hajaj, milé batoliatko,
vyrastieš mi už
zakrátko...
Dnes kolíska však, hajušky-haj,
svet celý tvoj, celý tvoj kraj.
Pamätaj,
milá dievčička,
tá Tvoja drahá mamička
jediná je pravá
do raja cestička.
Ešte i dnes sa ti celá dáva,
i keď už dávno
nie si maličká.
Znáte všetci tú tajomnú dámu
žeby z neba do daru nám
danú?
Veru tak, ak máme doma mamu,
aj zázraky možno sa nám stanú.
Múdrejšia než stará vedma,
na
životnej ceste veď ma!
– tá predrahá „prvá dáma“,
čo nerada býva sama.
Ľúbiť ju smieš
vrúcne, nežne
jak snehuliak vločky snežné.
Slniečkové víly
do farbičiek
skryli
teplo, lásku, nehu:
zo smaragdu dali kúsok potočnému brehu,
čerešni červeň, žĺtku žlť, nevädziam kus neba ...
a to
všetko, mamka drahá,
kvôli tebe a len pre teba.