Mamičkino poď

Mama má v očiach nezábudky,
na lícach beláska.
Keď mi je clivo, povie: „Poď,
mamička si ťa poláska.“

A dych má ani harmanček,
čo kvitne na lúkach.
Keď ublížim si, povie: „Poď,
mamička ti to pofúka.“

Nadídu mrazy, prituhne
a vietor kropí záveje.
Už pri dverách ma čaká: „Poď,
mamička si ťa zohreje.“

I v strachu iba ku nej bežím,
na perách – joj! a beda!
Otvorí náruč, povie ti: „Poď,
mamička si ťa nedá.“

Zones.sk – Najväčší študentský portál