...Tam spí zelené slnko z mojich detských kresieb,
Trojnohý pes tam hovorí jasným ľudským hlasom,
Atramentový drozd ticho hvízda na pijavom papieri.
Objavuje sa pravá podoba a zmysel vecí.
Ďaleko, ale všetko tak, ako bolo,
Nedotknuté a čisté, lebo každý má svoje detstvo
Zamknuté jediným kľúčom navždy strateným.
V ťažkých chvíľach prichádzame sem,
Búchame na bránu a rozkazujeme: Otvor!
Zamknuté. Zamknuté na milión rokov, navždycky...