Jablko – Miroslav Válek

Miroslav Válek – Jablko

Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
Tak si zbaľ svoje veci a môžeš ísť.
Oprela sa chrbtom o dvere
a vykríkla očami:

Preboha ťa prosím, nie!
Ale ja som raz vedel, že mám toho dosť,
vstal som,
zdvihol som jablko,
zaprášené a ešte zelené,
a položil som ho na stôl.
Neprestávala prosiť, prišla ku stolu,
plakala.
Pozerala na mňa, utierala jablko,
plakala.

Až som jej povedal: Polož to jablko a choď!
Udalosti sa zbehli, ako som predpokladal.
Čo na tom záleží, že v inom poradí!
Otvorila dvere,
Zbledol som a povedal som: Zostaň!
Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.

Prečítajte tiež: Jablko – Miroslav Válek (rozbor básne)