Taká som. Voda nestála,
zmietaná vetrom sem, tam.
Rozšpliechavam
sa po skalách.
Ľadovo vzdorujem tmám.
Kameň si. Zas kresliť skúšaš.
Tvoj obraz v kruhu bočí,
keď hladina, prázdna
duša,
má od sĺz mokré oči.
Načri si, láska, za pohár,
z čírej dažďovej mapy,
umy si vo mne nehou tvár
alebo sa ma
napi.
Mňa neľaká plytkosť, hĺbka,
som chladná jemnosť rosná.
Rozpleť vlny v malých klbkách,
tkaj ma na svojich
krosnách.