
Veselé rátanie – veselá matematika
Veselé rátanie
JEDEN
Jeden, to je, keď si sám,
keď ti jeden božtek dám,
jediný bozk na líčko,
jeden, to je
máličko,
jeden, to je najmenej,
sám aj plač, aj sám sa smej.
DVA
Dva tiež ľahučko sa zráta:
brat má sestru, sestra
brata.
Dvaja spolu tvoria pár,
preto pozri na konár:
keď sa smejú čerešničky,
čerešničky – náušničky,
sú dve, a to už
je jar.
TRI
Modrý motýľ letí,
prvý, druhý, tretí.
Múdre motýliky
robia jemné cviky
nad hlavami detí.
Prvý
druhý, tretí.
ŠTYRI
Každý rok má štyri deti:
leto, jeseň, zimu, jar.
Každučké má inú tvár.
Štyri ročné
obdobia,
vždy nám radosť urobia.
PAŤ
Hádaj, hádaj, čo mám v hrsti,
ak sa to chceš dozvedieť.
Schovávam tam svoje
prsty,
jeden, dva, tri, štyri, päť.
Škriepky
V učebnici na stolíku
je vždy v noci plno kriku:
Volá nula: Milé
dámy,
ja som prvá medzi vami.
Pred jednotkou som vždy bola!
Je to pravda! A to holá!
Zhíknu čísla: Taká hana!
Juj, aká si
prešibaná!
Veď ty si nič –
prázdna diera,
čo sa tu len poneviera…
Jednotka sa pridá k hádke:
Na mňa ste vy všetky
krátke!
Ja som prvá! To vie každý!
Tak to je a bude navždy.
Pyšná dvojka hlasno kričí:
Som najkrajšia v
učebnici!
Pätorka je tučná basa a
sedmička je chudá zasa…
Zatvári sa trojka kyslo:
Veď ty, dvojka, nie si
číslo!
Podobáš sa na labuť!
Preto radšej ticho buď!
Štvorka vraví trojke: Vrana!
Vyzeráš tak, uznaj sama!
Byť číslom
sa darmo silíš,
pripomínaš vtáka! Príliš!
Päťka chudú štvorku štuchá:
Veď ty nemáš štipku brucha.
Pozrite sa na
všetci na ňu,
na tú latu polámanú.
Na pätorku šestka gáni.
V škole sa ťa každý stráni.
Nepozeraj, je to tak,
bojí sa
ťa každý žiak.
Sedmička sa pyšne krúti.
Som tenučká ako prútik.
Veru, ani jedna z vás,
nemá taký štíhly
pás.
Osmička jej zlostne vraví:
To si kmotra, vyhoď z hlavy!
Pekné sú len osmičky –
maľované mašličky.
Deviatka má
silné reči:
Lepší je ten, kto je väčší!
Ktože sa mi vyrovná?
Nikto, som tu kráľovná!
Len jednotka, hoci malá,
veľký
rozum v hlave mala…
Ustúpila? Aleba!
Dala nulu za seba!
Záver básne, ten je prostý:
Veľkosť je aj v šikovnosti!