Lasica a Satinský - Keď som išiel
Bolo nás jedenásť
Keď som išiel do
lesa na drevo,
drevo sa mi do prsta zadrelo,
triesočka mi pod nehtom bude hniť,
musím si ja pol prsta odfakliť.
Ale
keď si odfaklím pol prsta,
sotva mi to mladenci odpustia,
keď si v krčme dám iba poldeci,
skúmať budú, čože je vo veci.
Tak si radšej odfaklím celý prst,
aj tak bol malinky ako chrúst,
podľa toho malého prstíka
by mi ani nehrala muzika.
Lenže teraz v kotrbe vŕta mi,
čo si počnem so štyrmi prstami,
budeže to oštara, hej veru,
v štyroch prstoch udržať
sekeru.
Odfaklím si ja všetkých päť prstov,
aj tak boli priveľmi nahusto,
ruka bude bez prstov, nič to, veď
na
druhej ich zostane ešte päť.
A keď kosiť pôjde sa na lúky,
ja nepôjdem, veď budem bez ruky,
len si koste, ale ja ako
pán
jednou rukou vínečko popíjam.
Keď som išiel do lesa na drevo,
drevo sa mi do prsta zadrelo,
kto by sa bol
odvážil vtedy povedať,
že to taký šťastný koniec bude mať.