Rozlúčka so školou (A prišiel taký deň)

Rozlúčka so školou (A prišiel taký deň)

A prišiel taký deň, keď by som iba šiel,

utekal, uháňal i letel. Nevieš, za čím?

Nie, neviem určite si definovať cieľ,

len bežať sa mi chce. I bosý po bodľačí.

A prišiel taký deň. Ešte ti detstvo zvoní,

ale už dohára tulácky plamienok

a ty dnes vstupuješ do dobrodružnej zóny,

kde sám si zodpovieš za každučký svoj krok,

kde hniezdo ochrániš pred zločineckou rukou,

kde nie na vrývanie sa belie telo briez,

kde broky nerania bociany nad chalupou,

kde čistý zamáva ti na rozlúčku les.

Slovo, čo vypoviem, vie potešiť i raniť,

i teplom nasýtiť i do živého ťať,

nádejou zružovieť jak zore na svitaní,

i mútnym krútňavám sa vzoprieť ako hať.

Chránim ten pramienok, ktorý sa volá vďaka,

nech z neho vyteká len očistený prúd,

veď ktosi tichučko na moje dlane čaká

a nesmiem zatrpknúť. Ani zabudnúť.