Maj sa dobre, milá škola,
ty náš malý detský svet!
Bolo nám tu s tebou dobre
počas
všetkých štyroch tried.
Boli sme tu ako doma,
no a ty si každý deň
vítala nás vzácnym teplom
muškátov a bielych
stien.
Maj sa dobre, stará trieda,
telocvičňa, školský dvor!
Čas je ako dravá rieka,
čas je ako meteor.
Naša dlaň ho
nezastaví,
ani slza na líci.
Zrazu je nám trochu tesno
na chodbe i v lavici.
Maj sa dobre, plná taška,
učebnice, zošity!
V
každom riadku býval pre nás
kúsok sveta ukrytý.
Ohňom skúšok nás vždy viedli
ako dlhá biela niť.
Neznáme a krásne
veci
chceli sme v nich objaviť.
Lenže skôr, než stačili sme
skúsiť pevnosť vlastných síl,
na odchod nám školský
zvonec
poslednýkrát zazvonil.
Naše pani učiteľky,
za všetko Vám patrí vďaka.
V spomienke vždy zostanete
v srdci každého
žiaka.
Už sa končí naša škola, aká bola, taká bola
– znie už heslo rodiny, hurá budú prázdniny!
Za všetko čo dneska vieme, učiteľom ďakujeme
– zlostili sa s nami dosť, snáď ich v lete prejde zlosť
Raz by mali dostať známky otcovia a naše mamky
– rodičovia rozmilí, čo sa s nami s nami učili
Pohroma sa na nás ženie, aké bude vysvedčenie
– jedna vec je neistá, či otec remeň nechystá
Každý rodič doma čaká vysvedčenie svojho žiaka
keď sa všetko vybaví, zarobia aj cukrári.
Malý žiačik už putuje svetom,
so školou sa rozlučuje spevom,
minul sa krásny školský čas,
v ktorom som prežil toľko krás,
v škole, v škole, v škole
možno sa ešte stretneme.
Do života ma posiela škola,
tam ma moje povolanie volá,
tam prežijem svoj mladý čas,
v spomienkach zostanem pri Vás,
v škole, v škole, v škole
možno sa ešte stretneme.
vnútri teplo dusí,
naša práca, milá škola,
zakončiť sa musí.
Lúčime sa s tebou v láske
ako dobrí známi,
spokojní sme boli s tebou
a ty azda s nami.
Cez rok sme sa naučili
mnoho článkov, básní,
videli sme, aký je náš
rodný jazyk krásny.
Spoznali sme republiku,
jej hory a doly,
zvedeli sme aj o časoch,
ktoré dávno boli.
Zvedeli sme o rastlinách,
o zvieracej ríši,
o pokladoch, čo zem naša
skrýva vo svojej skrýši.
Prečo sa Zem naša krúti,
prečo sa čas mení
– mnoho záhad riešili sme
v tvojej bielej sieni.
S radosťou sme pracovali
ako pilné včely,
po robote tu veselo
naše piesne zneli.
Ty si veľa naučila
nejedného žiaka,
za to všetko milá škola
tisíckrát ti vďaka.
ty náš malý detský svet!
Bolo nám tu s tebou dobre
počas všetkých štyroch tried.
Boli sme tu ako doma,
no a ty si každý deň
vítala nás vzácnym teplom
muškátov a bielych stien.
Maj sa dobre, stará trieda,
telocvičňa, školský dvor!
Čas je ako dravá rieka,
čas je ako meteor,
naša dlaň ho nezastaví,
ani slza na líci.
Zrazu je nám trochu tesno
na chodbe i v lavici.
Maj sa dobre, plná taška,
učebnice, zošity!
V každom riadku býval pre nás
kúsok sveta ukrytý.
Ohňom skúšok nás vždy viedli
ako dlhá biela niť.
Neznáme a krásne veci
chceli sme v nich objaviť.
Lenže skôr, než stačili sme
skúsiť pevnosť vlastných síl,
na odchod nám školský zvonec
poslednýkrát zazvonil.
Naše pani učiteľky,
za všetko Vám patrí vďaka.
V spomienke vždy zostanete
v srdci každého žiaka.
Za prvú čiarku, čo rúčkou nešikovnou, napísala som do písanky.
Za sladkú hrdosť, keď po slabikách prečítala som prvé stránky.
Za všetko vďaka, pani učiteľka.
Za posmelenie, čo denne dali ste mi.
I pokarhanie za môj prvý prečin.
Vďaka pani učiteľka.
Za jasné svetlo, čo mi rástlo v duši.
Za prvé slastné plány do budúcna.
Za ľudskú veľkosť, čo dieťa len tuší.
Za všetko vďaka, vrúcna pani učiteľka.
1 Zbohom škola, lúčime sa,
smutno nám je za tebou,
bola si nám
dobrou matkou,
aj priateľkou úprimnou.
2 Zbohom milí učitelia,
zbohom vám, dovidenia,
dali ste nám do života
mnoho síl,
poučenia.
3 Zbohom milí spolužiaci,
s vami sa tiež lúčime
a za naše previnenia
odpustenia prosíme.
4 A teraz, keď
odchádzame,
ešte raz prosíme vás,
zabudnite na trápenia,
zídeme sa spolu zas.