Básnička pre pani učiteľku

Za prvú čiarku,
čo rúčkou nešikovnou,
napísala som do písanky.

Za sladkú hrdosť,
keď po slabikách
prečítala som prvé stránky.

Za všetko vďaka,
pani učiteľka.

Za posmelenie,
čo denne dali ste mi.

I pokarhanie
za môj prvý prečin.

Vďaka, pani učiteľka.

Za jasné svetlo,
čo mi rástlo v duši.

Za prvé slastné
plány do budúcna.

Za ľudskú veľkosť,
čo dieťa len tuší.

Za všetko vďaka,
vrúcna pani učiteľka.

Pani učiteľke

Vám, milá pani učiteľka,
nie ako básnik,

no ani ako žiačka,
lež ako matka
privravieť sa chcem.

Dnes len Vám
patria slová vďaky
z úst všetkých matiek
malých žiakov,

čo roky učili ste z lásky,
spoznávali hlásky
z Vašich pier.

Po rokoch v škole
pribudli Vám vrásky,
strieborné vlasy
tvoria lem.

Vždy poznali ste,
kto má aké vlásky,
kto ešte sníva
len svoj detský sen.

Nuž s vďakou matky
píšem veršík krátky,
je iba pre Vás
v tento deň,

nech Vaše srdce poteší
i s kvetmi
od našich
malých synčekov a dcér.

Zones.sk – Najväčší študentský portál