Prišiel z dvora Ivan –
a na nový diván!
Veď je diván na to.
Bola tu však
jedna chyba:
na nohách mal blato.
Dívala sa oknom sliepka.
Skríkla:
-Či som slepá?
Z Ivana nám rastie repka
a z tej repky
repa!
A tu skríkol už aj Ivan:
-Prirástol som na ten diván!
Nemôžem sa pohnúť, ani nohu ohnúť!
Rata! –
Čo narobí taká
troška blata.
Na ten nárek prišiel dedko.
Hneď mu bolo jasné všetko.
Začal repu ťahať,
šiel sa unamáhať,
viacej
nemohol.
Repou nepohol.
Hneď za dedkom prišla babka.
Videla – pot z dedka kvapká.
Pomohla mu ťahať,
šli sa
unamáhať,
viacej nemohli.
Repou nepohli.
Hneď za babkou prišla vnučka.
Vidí: dobrá každá rúčka.
pomohla im
ťahať,
šli sa unamáhať,
viacej nemohli.
Repou nepohli.
Od námahy boli bledí.
A tu zrazu naposledy
prišla m
–
my-
ech, kdežeby myš,
prišlo mydlo.
Zapenilo,
repu zmylo-
Voňalo ním bydlo.
Skočil Ivan,
zvýskol
diván,
splašila sa sliepka:
-Či som slepá?
Kde je repa?
Nikde.
Ani repka.