A svetlá bez tieňov zrak bičom blesku šľahli.
Horizont rozlial sa až za stojaté vody.
Mestá sme zabudli, čo
popolom ľahli,
a na rtoch krvavých sa nová pieseň rodí.
Za žiaru krásy vďačíme hymnami.
Za žiaru poznania údivom
nemým.
A všetci pútnici, čo pôjdu za nami
so srdcom ako my otvoreným,
oslavné básne na radosť písať začnú
a žalmy bôľu
zostanú mĺkve spodné prúdy.
Pochodeň lásky v temnotách zažnú.
Zabudnú ničotu ľudí.