Srdce či rozum?
Ako mám prestať myslieť?
Ako mám žiť ak mám
vôbec žiť? Prečo žiť,
sama bez Teba? Prečo?
Viem, že všetko je to
moja, nikoho iného
len a len moja chyba.
To všetko moja pojašenosť
a nápady.. môj smiech
a zásady, ktoré nemám.
Nebudem písať o láske,
pretože to už nemá význam.
Ale ked človek stratí človeka,
bolí to. A ked ich stratí viac
je to ťažké, hoci o živote
kolujú pekné básne,
ktoré nepoznám, pretože
strácam to, čo som chcela
tak veľmi mať.
Moje srdce sa búri
a hlava ide prasknúť.
Viem, že Ťa musím
nechať ísť, ale nemôžem.
Srdce moje ožilo a
priznalo ako veľmi si dôležitý.
Hoc nikdy nebudeš môj..
ja nezabudnem, že si mohol.
Srdce mi zmäklo a uvedomilo,
že mám za sebou veľa strát,
ale toto je tá najväčšia.
Nedokážem ta nechať ísť.
Čo teraz? Mám poslúchnuť
Srdce alebo rozum?