Traja bratia (Próza na Šaliansky Maťko a HK)

Milan Ferko – Staré povesti slovenské

Traja bratia

Ant, Piast a Volk došli na jedno slnko od Veľkých múrov, ktoré siahajú od Čierneho mora po Mramorové. Byzantské hliadky zajali troch bratov a viedli do tábora za Veľké múry. Cisár Mauríkios bol od prírody veľmi zvedavý a vycválal im v ústrety. Žltý hodvábny plášť sa niesol ako kúdol zlatého piesku.

Ako však mohol aj taký svetovládny pán ako byzantský cisár Mauríkios vedieť, že baran troch bratov neznáša žltú farbu tak ako býk červenú? Milý baran sa vytrhol Piastovi z rúk a rútil sa proti žltému sokovi. Pravdaže, stráže ho chmatli za rohy skôr, ako sa stihol priblížiť k cisárskemu majestátu.

Toho nezaujímalo bláznivé zviera, ale traja čudáci. I spýtal sa:

• Akého plemena ste?

• Sme Slovieni – povedal Volk, najvýrečnejší z bratov.

• Kde je vaša domovina?

• Už od praprapradedov žijú naše rody pri Dunaji v miestach, kde sa doň vlieva Morava.

• Keď je vaša domovina taká vzdialená, čo hľadáte v Byzantskej ríši?

• Sme na ceste do Carihradu.

• Máte smolu. Môj astrológ mi vyveštil, že vyhrám bitku s Avarmi, ak dám zabiť prvého, koho postretnem. A postretol som vás. Vyberte si, kto z vás troch pôjde na smrť.
Ant a Piast onemeli od hrôzy. Volk sa však spätil a smelo sa obrátil na cisára:

• Zabite barana, ten šiel prvý!
Mauríkios chvíľu prísne hľadel spod obočia. Potom sa usmial.

• Si vtipný, no zákon je už raz taký, že nijaký cisár nedovolí, aby ho ktokoľvek prevýšil. Preto ťa dám skrátiť o piaď hore aj dolu.
Bratov premklo nové zdesenie. Sotva unikli jednej smrti, už na nich číha ďalšia. Volk sa obrátil k bratom.

• Spleťte mi vrkoč na vrchhlave.
Keď mal Volk dopletený vrkoč, sadol si na zem a obul čižmy, do pol sáry vypchaté zdrapmi z haleny. Potom si ľahol horeznačky, natiahol vrkoč a oslovil cisára:

• Vznešený panovník! Prikázal si ma skrátiť hore o piaď a dolu takisto. Lenže ja, to sú moje vlasy aj moje čižmy.
Švihol meč raz – odťal čižmy tesne pod Volkovými chodidlami. Švihol meč druhý raz – odsekol pol vrkoča. Ale to sa už cisár Mauríkios smial a pochválil Volkov dôvtip. Spolu s bratmi ho pojal do tábora a uctil ako najváženejších vyslancov.