Kde sa vzal, tu sa vzal,
Mikuláš pod oknom
stál.
V ruke mal palicu
a na hlave čapicu.
Z bielej brady teplý šál,
takto, deti, vyzeral.
Čižmy sme si vyčistili,
na oblok ich postavili.
Celú noc sme čakali,
čím nás Mikuláš obdarí.
Čokoládky, cukríčky,
vložil nám do čižmičky.
Ty, čertisko, chlpatý,
načo si k nám prišiel, ty?
My sme dobré deti
veru,
nás si čerti nezoberú.
Bež, ty, od nás! Heš! Heš! Heš!
Lebo metlou dostaneš!
Kde snežilo celú noc,
Mikuláš má veľkú moc.
Na saniach sa k deťom spúšťa,
darčekmi ich s láskou
skúša.
Čiapka biela, brada dlhá,
v jeho srdci láska plná.
Mikuláš,
už je čas,
počuli sme zvonček zas.
Čižmičky sme čisté dali,
na darčeky sme sa smiali.
Ovocie, sladkosti, orechy,
prines,
prosím, trochu potechy.
Biele fúzy, červený plášť,
v noci príde
Mikuláš.
Čert ho za ním verne stráži,
ale deťom nebo hrozí.
Dobré deti sladké majú,
neposlušní smeti dávajú.
Po oknách sa vločky krútia,
Mikuláš už slová šepká:
„Darček, ovocie a
sladký sen,
prichádzam k vám každý deň.
Dobré deti, usmejte sa,
vaše čižmy plné nech sú zas.“
Večer tichý, zvonček znie,
Mikuláš už kráča k vám.
V bielom vánku, v
bielej čapke,
schovaný je za oblaky.
Pozdrav nech vám všetkým dáva,
nech je noc tá čarovná.