Som voda v mori,
občas oheň čo prudko horí,
potom opäť jemný vánok medzi stromami,
a aj štebot vtákov
ozývajúci sa horami.
Pocity by mali mnou len preplávať,
nemala by som sa im takto poddávať.
Len ich pozorovať,
a že som
svetlo, si uvedomovať.
Občas sú tak silné, že ma úplne ovládnu,
a s nimi ma aj obavy prepadnú.
No veľká múdrosť je
rozlíšiť čo som ja,
a čo mnou len prechádza.
Ja som všetko to krásne vnútri aj okolo,
veď bez môjho vedomia by to v
nepoznaní zhorelo.
Ja nie som moje pocity a emócie,
tie ma len učia a menia mi vibrácie.
A práve tie vibrácie som ja,
tie
isté, ktoré stvorili všetko čo žiari, voňia.
Ja som pokoj a pochopenie,
ktoré hlboko vo mne drieme.
Ja som láska a zároveň aj
celý svet,
tak buď, život môj, jeden krásny let.