Smútok

Smútok 

Keď smútok príde a naplní ma,

pýtam sa, som v tom sama?

Všetci vieme čo smútok je,

žiadna výnimka nejestvuje.

Aj ty to cítiš, poznáš a neznášaš,

tak prečo to v sebe vytváraš?

Veď vždy máme na výber,

zlú myšlienku pusť alebo ber.

My ale vždy berieme,

a ďalšiu za ďalšou prijímeme.

Ako to teda zastaviť?

Jedinu peknú myšlienku skús v sebe zasadiť.

Ona začne rásť,

tvojím úsmevom bude sa pásť.

Tá jedna pritiahne druhú,

a s treťou v tebe vytvoria dúhu.

Dovoľ im v tvojej duši kvitnúť,

a na smútku prestaneš lipnúť.

Pretože vždy máš na výber,

tak pri ďalšom smútku svojmu srdcu ver.

Ja otváram sa šťastiu,

a uvoľňujem ustarostenú vrásku.

Veď s úsmevom som taká krásna,

aj obloha sa mi zda viac jasná.

Som hodná radosti a úspechov,

tak už dosť nekonečných nárekov.

Smútok sem tam síce príde,

no každému sa to občas zíde.

Ale len preto aby sme si uvedomili,

aké vzácne je šťastie, ktoré sme v sebe vytvorili.