Telo moje nádherné,
ďakujem, že ma svetom nosíš.
Byť tebou je tak príjemne,
veď moju dušu v sebe
hostíš.
Dovoľ mi rozumieť tvojej reči,
a dávať ti len to čo potrebuješ,
lebo keď sme v harmónii, to sa ti páči,
vtedy sa
bolesťami nesťažuješ.
Dovoľ mi ti načúvať,
príčinám chorôb rozumieť,
a vzápätí ich naprávať,
tak, aby sme viac
nemuseli trpieť.
Veď ty sa mi bolesťami len prihováraš,
šepkáš, že žijem prirýchlo.
Ja tomu chcem porozumieť,lebo pravdu
máš,
tak pomôž mi chytiť do rúk svoje kormidlo.
Ty cítiš kedy treba pridať alebo zastaviť,
viem, že som doteraz bola
hluchá,
a od vonkajšieho sveta nechala som si radiť,
to pomaly ničilo môjho ducha.
Pomôž my cítiť to spojenie,
telo, myseľ a
duša.
Nech ťa viac nezaťažuje moje trápenie,
ktoré rovnováhu nám narúša.
Chorobami mi tieto chyby ukazuješ,
kričíš, že
smútok k nám nepatrí,
preto, ak nepočúvam, pritvrdzuješ,
a keď to pochopím, choroba sa vytratí.
Milujem ťa, telo moje,
budem
ti načúvať, a viac než doteraz,
veď moje pocity sú aj tvoje,
nimi som ťa tak zaťažila, a to neraz.
Si tu pre mňa a ja pre
teba,
spolu sme jedno bytie,
ktoré pokojom na sile naberá,
tak harmonické buď naše spolužitie.