Cigánske pohľady – D. Hivešová-Šilanová (HK – poézia)

Cigánske pohľady – D. Hivešová-Šilanová (HK – poézia)

Pozerajú sa na nás s rešpektom.
Chcú byť pri nás lepší ako my.
A sú sklamaní,
keď spoznajú,
že sme horší,
ako si nás predstavovali.

Imar nabirinav, čhavale, Romale!
Už viac nevládzem, chlapci, Cigáni!
Bida mange, Romale, bida mange čhavale...
Je mi biedne, ľudia, je mi biedne, chlapci...

„Už to chcem vidieť.
Už zatváram oči nad tým,
už mi dajte pokoj.

Už sa nechcem rozprávať,
už nemám síl hovoriť ľuďom,
že nie je Cigán ako Cigán,
tak ako nie je biely ako biely,
už ma nenúťte pozerať sa vám do očí
a presviedčať vás,
že ja som iný,
už nevládzem každého bieleho
presviedčať osobitne,
aj tak to dopadne vždy tak,
ako chcú oni.

A oni dobre vedia,
že niekto musí spraviť aj ťažkú a špinavú robotu.
A ja to viem tiež.
Kto sú to oni?
Neviem, ktorí to sú.
Ale sú nejakí oni.
Nie si to ty, ani ty, ani ty.
Koľkým mám ešte rozprávať,
koľkých pozývať ku mne,
aby videli,
že máme hrnce,
aj koberce,
že si umývame nohy,
že žijem ako človek,
dajte mi už pokoj,
už mám medzi bielymi toľko priateľov,
že to moje srdce neunesie,
ale vždy príde nejaký nový,
ktorý sa znova začuduje,
že aj ja som človek.

“Navaš oda avľom, hoj man techal te den, ča vaš oda avľom, hoj man pačiv te den.
Neprišiel som sem preto,
aby ste mi dali jesť.
Prišiel som sem preto,
aby ste mi dali úctu.

Z knihy Cigánske leto