Psia balada – J. Smrek (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Psia balada – J. Smrek (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Pod jednou bránou majú psa.
Pribudlo k nemu šteňa.
Podchvíľou čumák svoj mi Lord
položí na kolená.

S Lordom my rozumieme sa.
Človek, pes – jedna cena.
No keď mu teraz koštiaľ dám,
uchmatne mu ho šteňa.

Starý Lord dosiaľ ani raz
na šteňa nebol prísny.
Hoci je cudzie, iný rod –
pes psovi tiež je blížny.

Šteňa je smiešne, chlpaté,
uši, chvost dlhočizný –
zábavné je to, veselé,
hneď sa ti mladosť prisní.

Uplynul polrok, šteňa má
zuby už, nie však školy.
Rado by zuby zaťalo
hoci aj do mŕtvoly.

Chce hrýzť aj mňa, no starý Lord
vzbúri sa: nedovolí!
On má čeľusť – priateľa
hrýzť však? - to ho bolí.

Zahnaný v búdu, starý Lord.
vie – šteňa vyčíňa si.
Žerie aj hlce, baví sa,
ach, bezstarostné časy!

Minule ma však pohrýzlo
ja som skríkol asi -
Vtedy Lord z búdy vyletel,
aj zakliati v ňom ďasi.

Vidím: šteňa schvátil Lord
za šiju ho vlečie,
do búdy sotí, priľahne –
zažehnal nebezpečie.

O chvíľu vyjde, labu dá:
cítim, že niečo rečie.
Skučí a ruku líže mi.
Skoro mu slza tečie.

Šteniatko, zbohom! Zbohom, Lord!
Vy ste ma poučili!
Oddanosť, láska víťazí
nad zubiskami sily.

Kto teba, pes, smie nazvať psom?
Ty si môj priateľ milý.
Dobre by bolo keby ťa
dejiny pochopili.