Princ Bajaja – Jiří Tichý (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Princ Bajaja – Jiří  Tichý (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Tu je príbeh staronový

o princovi Bajajovi.

Mal koňa, čo erdžal: „Ja som

kôň, čo erdží ľudským hlasom.“

Kde ho zobral, nie je známe - 

hlavné je však, že ho máme,

že ho má princ Bajaja,

že ho kŕmi, napája.

„Mám pre teba, synku, pobyt!

Záhradníka pôjdeš robiť

rovno na hrad,“ vraví kôň.

„Šťastný budeš napokon.

Mňa skry. Ty choď. Nevrav ´nie´ mi.

A celý čas tam buď nemý!“

Princ mal rešpekt pred koníkom –

stal sa hradným záhradníkom.

Nosí každú hodinu

princezničke kvetinu.

Zaľúbil sa. Či sa vezmú?

Ó, ťažko, veď o princeznú

má záujem strašný drak.

Nad kráľovstvom visí mrak.

Z princeznej sa valia vzdychy.

A Bajaja stojí – tichý.

Nastal koniec šťastných dní!

Princezničku s plačom vedú

k šarkanovej jaskyni.

Čo sa to však mihlo vpredu?

Červený plášť veje z koňa –

je to rytier neznámy,

nepýta sa nič a koná.

Drak si mrmle: „Beda mi!“

Rytier dračie hlavy odťal,

nepoznaný zmizol odtiaľ.

Na hrade dnes každý jasá –

princeznička vrátila sa!

No prečo má výzor vdovy

princeznička – chudera?

Ticho šepká Bajajovi:

„Ľúbim toho rytiera!

Keď drakovi hlavy odťal,

prečo sa hneď stratil odtiaľ?

Príde ešte? Povedzže mi!“

No Bajaja nič. Je nemý.

Nastal virvar zbraní, tiel –

prepadol hrad nepriateľ.

Kráľ s princeznou kričia: „Zle je!“

Vtom zlatý plášť z koňa veje.

Rytier v boji mečom máva,

nepriateľ sa vzdáva – sláva!

No záchranca dedovizne –

jak zjavil sa, tak zmizne.

Je mier. Ale chudera

princeznička umiera

túžbou dostať za ženícha

hrdinského rytiera.

Bajaja zo svojho ticha

nemo na to pozerá.

„Kde ti ho nájsť?“ vraví kráľ.

„Zmizol. Nik ho nespoznal.“

Zozval zástup princov kráľ

a princeznej príkaz dal:

„Jablko z balkóna hoď,

nech rozhodne o osude –

ku komu sa gúľať bude,

za muža ti príde vhod.“

I poslúchla dcéra otca.

Hodila. Kto z rytierov sa

dostal k tomu jabĺčku?

Tu spravíme pomlčku.

Po pomlčke nech už verše

výsledok viac netaja!

Zohol sa poň najrýchlejšie

náš záhradník Bajaja.

Tento bude vládnuť v zemi?

To je ženích? Veď je nemý!

Čo povedal kráľ však platí.

Je svadobná hostina.

Ženích z nej sa zrazu stratí.

A kým jeho jediná

slzy roní, krčí čelo –

Obliekol sa snehobielo.

Už je späť! Už je to jasné,

že sa všetko skončí šťastne.

To on je ten rytier, ktorý

princezničku túžbou morí!

Zabil draka, vyhral vojnu

z teraz jej nepokojnú

dušu láskou napája.

Už sú nemí obaja!