Bol jeden vysokánsky plot,
nepopísaný,
nový.
Ten plot raz prišiel veľmi vhod
istému maliarovi.
Maliar mal práve rokov päť,
a tak mu hneď aj zaplo,
že namaľuje
naspamäť
voľačo krásne na plot.
Nakreslil nôžku, druhú k nej,
no pretože bol krátky,
nedočiahol už,jejejéj,
namaľoval
aj gatky.
Našťastie vtedy prišiel tam
maliarov dlhší znýmy,
prikreslil kriedou ku nôžkam
to, čo je nad nôžkami.
Ďalej
už kresliť nevládal
ani len o máličko.
Nuž panák nôžky, gatky mal
a chýbalo mu tričko.
Bez trička dodnes by tam
stál,
na hanbu sveta strašil,
odrazu ale, kde sa vzal,
tu sa vzal maliar ďalší.
Bol o kus dlhší a nie zlý,
Povedal:
„Dovolíte?
Hneď vám to tričko prikreslím
a šťastne si v ňom žite!
Ja nie som kresliar lakomý,
a tak sa, prosím,
tešte!
Budete skoro ako my,
keď rúčky vám dám ešte!“
Prechodia ľudia pri plote
i vravia: „Márna sláva,
dve nôžky sú,
dve rúčky sú,
no ani jedna hlava!“
Tak bezhlavo žil tisíc dní
ten panák v páli, vetre,
až prišiel maliar posledný,
vysoký
na dva metre.
Ako tak pri tom plote stál,
pozrel sa na postavu:
„To, čo má pätu,“ povedal,
„to musí mať aj
hlavu!“
V tej chvíli zem sa zatriasla,
hromisko zhrmel v diali
a miesto dažďa z neba sa
bláznivé huby liali.
Liali sa, liali
po ceste,
no, nevídaná psota!
Vtedy – už s hlavou na mieste -
skočil ten panák z plota.
Vydané: Bratislava Mladé letá 1974