Vychádza zo stvorenia sveta, čo Boh stvoril, prvý, druhý, tretí a ďalšie dni… a ako sa všetci na siedmy deň zabávali, iba on sa „cítil akosi sám“.
………………………..
Vraj v prvý deň stvoril Boh sám seba.
Druhý deň stvoril lásku, sex,
hlúposť, peniaze, internet, umývanie riadu,
taliansku mafiu a ruských revolucionárov.
Štvrtý deň sa už Zem hemžila
Adamami, Evami, nemanželskými deťmi
a prvým vydaním Playboya.
Šiesty deň slávnostne otvoril Raj.
…………….
Chýbal niekto, s kým by si mohol zahrať
niečo vzrušujúce a s otvoreným koncom,
napríkad šachy. A keďže vtedy nebol na svete
ani Fischer, ani Kasparov,
rozhodol sa, že to musí byť naozajstný partner,
skrátka, diabol alebo po záhorácky ďábel.
Zavrel Raj velikánskym kľúčom
a odobral sa stvoriť si tvrdého súpera.
Ale nebolo treba,
pretože na stvoriteľskom pracovisku,
vedľa formy, z ktorej odlieval Adama a Evu,
už stál ten šoumen, plieskal sa po stehnách,
v očiach výzva do boja
a na piesku rozostavená šachovnica.
Takže nemusel viac žiadneho diabla vymýšľať,
ľudia ho predbehli. Vymysleli mu
s pekelnou ľudskou zlomyseľnosťou
skutočného protivníka, majstra zla, rošád, úskokov
a intríg.
Odvtedy sa hrá táto božsko-diabolská partia
medzi láskou a zlom a nevieme, ako kto stojí,
ani kto je na ťahu.