Umenie života – M. Rázusová-Martáková (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Umenie života – M. Rázusová-Martáková (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Dedinský chlapec išiel popri sklepe

a vo výklade uzrel husličky,

kedysi počul, ako mladý slepec

na takých hral konca ich uličky.

Už vtedy, že bol bezbranný a malý,

prudko sa uniesť čudným zvukom dal:

srdiečko otvoril sťa prázdny kalich,

by sa doň zázračný ten nápoj lial.

A keď sa modlil, kľačiac na posteli,

zas preto, že bol maličký –

videl, jak letí nad ním anjel biely,

a počul hrať i jeho husličky.

Keď zimný vietor dohrmel vše z diale

a vbiehal výskajúci do skulín,

tu chlapec potme ostril ušká malé,

by husieľ jemný zvuk v nich počuli.

A dlhé časy srdce nasládzal si

vidinou omamlivo čudesnou,

jak husle tajomné sám do rúk vzal si

a sám z nich púšťal pieseň za piesňou.

Dostal sa chlapec z viesky pod horami

do mesta zázrakov a vábidiel –

tu očarený vymkne sa z rúk mamy:

za sklenou tablou – husle uvidel...

„Ach, kúpte mi ich!“ chlapec husle dranká

a jeho hlások od túžby sa chvie.

Keď spustí nárek – čo má robiť mamka?

Napokon predsa vojde predsa do tých dvier.

O chvíľu chlapček balík tisne na hruď –

neverí vyčkať, až ho otvorí...

ach, len už domov, na voz chytro sadnúť

a potom po záhumní do hory!...

A už aj trieli – husle stíska v ruke

- jak vtač on piesne pustí do diali! –

Zatiahne raz – i stŕpne v hroznej muke:

aké to zvuky husle drahé vydali?

Probuje zas – a miesto melódie

zas bičík na strunách len zakrákal...

splašene ako zvon mu srdce bije:

nie! Toto chlapec nikdy nečakal! –

Skúsi to zas – a taký cit ho zdlávi,

sťa by mu soli vsypal do rany, -

chlapec sa hodil do vysokej trávy

a plakal rozčarený – sklamaný.

V povetrí holub krídly nad ním mával,

korennou vôňou opájala stráň,

a on – ach, prvý sen svoj pochovával

a večné slnce dívalo sa naň...

Nie, vtedy neznal, čo raz zvedieť musel,

keď už svet bol mu učiteľ i mať –

že kto chce čistý tón od svojich husieľ,

musí sa najprv dlho učiť hrať,

že život sám – sú husle rozohrané

a jeho tóny nie vždy obstoja

a pravé krásno nie je nikdy dané

za drobnú mincu lacno – bez boja!