Keď videl maliar biele stromy
kde chodí jar na zálety
maliar si
vravel presmutno mi
a farby zbieral z palety
paleta šla na štetec
a štetec šiel na plátno
a maliar ako svätec
tak
neslyšne a kradmo
dal ruku zas na biele stromy
keď veštili jar astronómi
I básnik videl stromy v pukoch
vložil si
ruku na oči
básnik keď píše bledou rukou
pero si v srdce namočí
srdce zas schová v jabloni
a jabloň biele kvety
má
a básnik medzi svätýma
básňou si zraky zacloní
keď u nás na jar zazvoní
Aj sochár videl biele stromy
šiel práve anjel tadiaľto
anjel čo konár neulomí
a sochár ide zbadá to
biely strom s dušou zamení
biely strom sadne
na dláto
dláto sa ryje v kamení
kameň sa s tebou zhovára
sochár sa celý oprel oň
keď sadol anjel na jabloň
Hudobník videl biele stromy
jar robila už posuny
zalialo slnko polia domy
biely strom vnikol do struny
struny sa liali do
huslí
a husle melancholické
sentimentálne poušli
k potoku vode vodičke
kde duchovia sa vítali
kým biele stromy
vzkvitali
Keď potom jar šla šírinou
jabloň sa stala vidinou
a vidina a zátišie
vždy ako strom sa zakníše