Príbeh s honorárom

Príbeh s honorárom

fúkam si starú melódiu
fúkaciu harmoniku mám
v Londýnskom parku ľudia žijú
a holdujú v ňom klebetám

tak som stál
s harmonikou v ústach
a videl šíky hnať sa tam
no duša mnohých bola pustá
stál som tam v cudzom metre sám

a hral som čo mi dych môj stačil
harmonika mi vzdala česť
vôkol mňa pobiehali šráci
pýtali sa ma či chcem jesť

no vo mne čosi čudné znelo
bol som v tom v meste bez peny
do harmoniky som fúkal smelo
akoby zmyslov zbavený

podišla ku mne istá žena
myslel som že je z divadla
vyzerala dosť unavená
a honorár mi ukradla...