Viem, že často nepočúvam, čo mi radíte, stále si chcem robiť po svojom. Keby to niekto robil mne, veľmi by som sa hnevala. Vy mi však stále odpustíte.
Občas sa nahnevám a zasa by som očakávala, že ma pokarháte. Ale vy sa pousmejete a máte ma rovnako radi. Keď som chorá, bdiete pri mne, keď sa zraním, pofúkate kolená. Keď som smutná, utešíte ma.
Niekedy zabúdam na „čarovné“ slovíčka. Preto vedzte, že vám ďakujem každým dňom. Každým usmiatym ránom, keď ma zobúdzate do školy, každou chvíľou, ktorú spolu trávime, každým obyčajným dňom.
Bože, vďaka za dobrých rodičov.