
Srdce mamy
Srdce mamy
Žijeme v čase, ktorý je charakterizovaný ako doba veľkého rozmachu, techniky a neohraničených možností nášho poznania. Lietame do vesmíru, o niekoľko sekúnd sa spojíme s človekom na opačnom konci zemegule, poznáme zákonitosti rôznych prírodných javov, klonujeme zvieratá ...
Napriek našej zdanlivej všemohúcnosti žije každý z nás svoje vlastné, obyčajné no jedinečné dejiny, na ktorých počiatku bije srdce obetavej a milujúcej mamy. Zvuk jej srdca je jedným z prvých zvukov, ktorý počujeme a jeho pomyselný tlkot nás sprevádza po celý život.
Sotva sa mi o mame a jej srdci podarí napísať niečo originálne, lebo v tomto smere ma už mnohí predbehli. Myslím si, že ak platí, že každý z nás si vytvára svoj vlastný svet patriaci len jemu, jeho uholným kameňom a stredobodom je srdce mamy, jej láska a obetavosť. Ona počula náš prvý plač, tešila sa z nášho prvého slova, bdela nad naším prvým krokom. Vďaka tomu, že sme verili v jej lásku, odhodlali sme sa ostať prvý deň v škôlke, lebo jej uistenie, že sa po nás vráti bolo dôležitejšie a silnejšie ako strach z veľkého neznámeho sveta, v ktorom sme odrazu ostali sami. A tak to šlo ďalej.
Fúkala naše rozbité kolená, dodávala nám odvahu, keď sme sa už-už chceli rozplakať. Tešila sa z našich úspechov a bola smutne – vážna pri našich prvých kotrmelcoch.
A tak po úplne malilinkých „mamičkovských“ krôčikoch denno-denne skladáme skladačku našich životných osudov.
Asi ťažko už niekto menší ako Boh stvorí niečo pre svet tak dôležité a väčšie ako srdce mamy. Ostáva nám už len prosiť, aby srdcia našich mám ostali vždy také, akými ich stvoril Boh.