Moja milá mama,
vždy si pri mne stála.
Musím sa ti priznať,
ale aj ti vyznať,
že ťa mám veľmi
rada,
ako najvernejšieho kamaráta,
ale ešte stokrát viac,
tak ako hviezda mesiac.
Mamička moja najdrahšia,
ty si zo žien
najkrajšia.
A teraz prijmi odo mňa
krátke vyznanie pre teba:
Ja mám mamu, mamičku,
ráno varí kávičku,
izbu riadi, perie
šaty,
ja mám mamu, poklad zlatý.
Keď to mama počuje,
hneď jej slza vyhŕkne:
„Toto tvoje vyznanie
mi navždy v srdci
ostane,
nádherná to myšlienka,
zostane vo mne spomienka.“