Už znova život sa rodí v semienku vetra,
už otvárame brány dokorán,
už otvárame
nedočkavcom čakajúcim v rade,
čo vylievajú radosť do rozpučatej trávy.
Otváraš náruč do teba,
spevavým hvizdom
prebudeného života.
„Tak sme sa znovu zišli priateľu “
Slniečko skúmavo opiera svoj zrak
a hľadí a hľadí, čo v
kolobehu
k ťahajúcemu životu zaostávajúc ešte nie je čas.
Radosť nám vrie v tele,
keď vidíme včelu ako ruka v ruke s
kvetom
šeptom lásky tisnú sa spolu.
Žlté bodky púpavy, tie malé slniečka,
čo jar zo zeme ťahajú, dvíhajú už po
narodení
zlaté hlávky a dychtivo ľuďom hlásajú:
„Už sme zasa všetci znova spolu, objímte sa“