Tajomné, očakávané,
nazhromaždená energia za celý rok
pripravená na radosť.
Vianoce biele
čisté
anjeli dávajú sa na stráž,
držia biele rúcho nad ľuďmi
a tŕpnu od strachu,
aby svet aspoň na jeden deň ostal
čistý-
snehový bez jedinej škvrny.
Keď zmäkne srdce skale na ostrom útese
a daruje ti morské riasy,
prepletené prílivovou
vlnou „Tichá noc, svätá noc ...“
keď z neba „ Najvyšší “ prihovára sa aj lesu,
aby im poprial vianočný sen.
Tíško,
tíško... pomaličky ich odkryje, pohladká, skontroluje, či je všetko ako má byť
a perinou ich znova prikryje.
Vtedy je aj ticho
iné...
Ticho, ktoré ti berie telo do neba
a vnútornosti ti ľudská lakomosť zožiera.
Keď prosíš o pomoc pre svoje deti,
Keď
prosíš aj pre stroskotancov na zemskej lodi,
aj pre tých, čo modlia sa v počestnej ľudskej lóži.
Daj sa im Pane tej vianočnej nádeje
do ďalšieho života napiť.
Vtedy sú Vianoce, keď dejú sa s ľuďmi možno aj zázraky.