Slnko

Slnko

Rýchlo prebleslo si letom
Ako raketová strela nad mestom
Čo zanecháva prázdno vo vyľudnenej Zemi.
Nechoď ešte, zostaň...
Prosíme o tvoj blahodarný jas,
Čo vlievaš celé leto do nás.
Možno sa dáš prehovoriť pri prestretom stole,
pri družnom rozhovore.

Tak, rýchlo si sa na mňa pozrelo,
Zaliatym jasom očami vášne
a prelietavým skokom už bolo si preč
Že nestihla som si ťa uvedomiť
A užiť si tvoj prchavý lúč
Keď nevidela som tvoj strhujúci dotyk
Vo víre unikajúceho slnka života.

Ťahám ťa silne za vlasy,
prepletené lúčmi.
Ostaň ešte !
No kolobeh Zeme pravidlami
riadenej tam hore
musí presne splynúť do zárezov
ozubeného kolesa v objatí Zeme s nebom.

Ďakujem ti slnko za všetko...
Za zázraky čo deješ s ľuďmi
Za vdýchnutie nádeje do zabudnutých duší
Na nohy staviaš uzimený strom
Za vlasy z brucha zeme ťaháš kvet
Za teplý vánok, čo zobúdza ráno hlávku jablone
Za kvetinový podnos, čo drží matku Zem
A za to, že môžem byť....