Vám patrí úcta

Vám patrí úcta

Vám patrí vďaka za život,
za všetko čo bolo a ešte bude,
za chlieb ťažko zamiesený,
za ťažký batoh na boľavom chrbte nesený,
za lásku úchytkom, len letkom naznačenú.
Vám patrí úcta, že mozoľnatou dlaňou
ste si vyšliapali kúsok miesta na zemi.

Cesta sa zužuje,
stromy pred vami konármi poklonu skláňajú
a zdá sa ,že vás už dôverne poznajú.
Nič nedostal si zadarmo,
Nikomu neostal si nič dlžný,
iba nepovšimnutá láska na úvraťoch
s nárekom ležala.

Všetko sa zaznamenáva tam v nebi,
píše klinovým písmom osudu,
tie rany od chrbta,
čo nedajú ti spať.
Spomienky na drinu,
keď hoviadko si bičom hnal,
do brázdy ti z čela pot sa lial.
Kam si sa to vlastne hnal?

Oblúk sa uzatvára,
sťahuje do zeme,
rekonštrukcia života sa nekoná,
mohlo to byť inak a nie je.
Zaďakuj Pánboh zaplať,
nič by som nemenil.
Môžeš to povedať?