Rozlúčka s letom

Rozlúčka s letom 

Už letkom podávaš mi ruku,
zelený chór prezlieka si šat,
Úloha z neba splnená.
Do poslednej kvapky vytlačil si
sladkú šťavu z jablka.

Ťažko sa lúči s letom,
aj srdce oťažieva,
teplo z neho s lastovičkami
do teplých krajov odlieta.
Ešte nie, zostaň ešte chvíľu!
Rukami-nohami sa pevne držíš stromu
a nechce sa ti ešte spať.
Telo sa mení pri rozpučatej kráse,
dáš mi znamenie?
Musím ten boj o zmenu vzdať.

„Čas všetkého je na rade“
Presne podľa harmonogramu života kráča.
Koľkýkrát už a vždy v inakšej kráse,
koľkýkrát už a vždy s inou pýchou,
vždy s inou tvárou odchádzaš.
Letné šaty letkom cez neustlanú posteľ hodíš,
jak dievča, čo nechce sa vzdať rozkoše.

Nehučte vetry jesenné,
nemnožte mi žiaľ!
Každú jeseň sa pre vás s havranmi hádam,
nechcem ich hladným pyskom,
zelený chór do úschovy žltým listom dávať.
Zem požehnaj krížikom,
rozlúč sa a odchádzaj,
koľkýkrát už?