Sen báseň

Sen

Vzlietnem do neba,
pozerať budem zhora na teba.
Vletím do tvojich teplých perín a
prikryješ ma rajom
kde je všetko usporiadané rad – radom.

Nakuknem do tvojho slnka
v komnatách zaliatych jasom,
vletím do teba a budem celá bez seba,
bez hmotného obalu obalená.

Tak krásne uvoľnená,
kde ľudská zloba ostnatým drôtom hranice zatvorené má.
Zahalíš ma ružovou kolískou
z hompáľajúcich nôh
kde tíšia slzy anjeli,
čo vidia dušu ako na dlani.

Daždivý oblak zachytí ostnaté šípy
s nádychom trpkosti a zakopeš ich
na hrot končiaceho sa žitia.
Prikry ma slnečnou žiarou,
nech sa mi sníva iba ľudský prelet nad zemou.