Tvoje oči,
sťa modrý oceán, ktorý zaplaví moje púštnaté srdce.
Hľadím do
nich,
strácam sa v nich, svietia ako naše žiarivé slnce.
Len jeho vidím v mojich očiach,
jeho tvár, oči, pery,
chcem sa ich
dotknúť tými mojimi..
Ale uteká, rýchlo uteká preč, a zrazu ho niet...
Je preč z môjho dosahu.
Prečo moje
srdce zaplavuje tma?
Chce ma vystrašiť alebo sa len bráni?
Chce byť to, ktoré ma zradí?
a zrazu...
Pomaly sa
spamätávam z jeho odchodu.
Hurá, svetlo, plánujme oslavu.
Moje srdce sa znova teší so svetom,
už nerozmýšla nad jeho
očami s modrým svetlom.
Prichádza niečo nové, čo ho nabudí, rozbuší.
Niekto nový, nepoznaný, už novými krásnymi
očami.
Moje srdce sa znova teší so svetom,
už nerozmýšľa nad jeho očami s modrým svetlom.
Svet sa smeje, znova
je farebný,
a ja dúfam, že už navždy bude tak nádherný.
Znova v uliciach žíl počut smiech,
nechcem sa vrátit do ulíc nočních
tmavých miest.