Na hlavičke malé tykadielka
žltočierna farba na tele
žije v úli s kráľovnou na čele
nie je ona veľká
tá naša včielka.
Ona vzduchom poletuje
a kvietky opeľuje
zbiera z nich nektár,
aby z neho mohla spraviť ten sladký
dar.
Aj medveď ho má rád
no nie je s ňou kamarát
žihadlo v kožuchu hneď bude mat,
keď jej ho bude stále
vyjedať.
Včielka je
naše potešenie,
lebo vyrába pre nás
sladké pokušenie.
Med to je
tá sladkosť
ktorej
nikdy
nie je dosť.