Na začiatku iba Nun bol, praoceán, čo po zemi tiekol.
Žiadni ľudia, žiadna zem, žiadne slnko, žiadny deň.
Až za dobu dlhú veľmi,
vynoril sa kus zeme pevný.
Bola to súš a na nej vajce ležalo, pomaličky, potichučky si tam praskalo.
Vyskočil z neho boh slnka Re, povedal si, že nejakých ľudí zoženie.
Zrodili sa z neho ľudia i bohovia, Geb, Nut, Šov, Chons a ešte viac.
Nut sa stala nebeskou klenbou, mala syna, volal sa Šov.
Geb bol jej manžel, čo už všetci vieme, predstavoval mocného boha – vládcu zeme.
A Chons bol panovník, aký byť mal, vládol mesiacu, v noci bol kráľ.